„ Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať “ Miroslav Válek
/Zamyslenie na margo Dňa maďarskej kultúry/
Domov je miesto v duši, tam kde sa cítime bezpečne, evokuje rodičov, detstvo a naše spomienky. Vďaka príkladnej národnostnej politike na území našej vlasti sa ľudia inej než slovenskej národnosti môžu vzdelávať vo svojom materinskom jazyku od predškolského veku až po vysokú školu. Ak sa dnes mladých ľudí opýtate, kým sa cítia byť, často dostanete odpoveď, že sa cítia byť európskym občanom, o to menej by dokázali sformulovať, čo ich spája s vlastným národom.
Deň maďarskej kultúry si pripomíname 22. januára od roku 1989, kedy významný maďarský básnik Ferenc Kölcsey dokončil text maďarskej hymny. Bolo pre nás samozrejmé, že sme si pripomenuli aj text slovenskej hymny. Nemohla nám ujsť paralela v podobe výrazov : „ víchrica, búrka, blýskanie “, ktoré sú literárnymi symbolmi pohnutých revolučných rokov 19. storočia a boja za práva svojho národa. Došli sme k uzáveru, že nás spája viac vecí, než si možno myslíme. Kultúra však nie je len literatúra, pripomenuli sme si aj významných maďarských umelcov, vynálezcov, filmy ocenené Oscarom : Mefisto, Šaulov syn, Všetci a naposledy O tele a duši / Európska filmová cena - hrala v ňom vynikajúca Alexandra Borbély, rodáčka z Nitry /, vynálezcov – Rubikovu kocku, ktorá je mechanickým hlavolamom. A v neposlednom rade skromná vedkyňa, dnes už – aj vďaka pandémii – svetoznáma biochemička Katalin Karikó, ktorá významnou mierou prispela k vývoju mRNA vakcín a tým k zvládnutiu pandémie. Hovorí sa, že v zrkadle skúmame svoju tvár, v umení a kultúre svoje hodnoty a dušu. Podujatím sme chceli prispieť ku kritickému mysleniu a tolerancii našich žiakov a k uvedomeniu si hodnôt svojho ako aj iných národov.
„ Azért vagyunk a világon, hogy valahol otthon legyünk benne “ Sütő András
/ Gondolatok a magyar kultúra napja alkalmából. /
A magyar kultúra napját 1989 óta ünnepeljük, annak emlékére, hogy Kölcsey Ferenc január 22 -én fejezte be a Himnusz megírását.“ Ez a nap annak a tudatosítására alkalmas, hogy az ezeréves örökségből meríthetünk. Nehéz volna felsorolni az összes magyar származású tudóst, feltalálót, előadóművészt, filmszakembert, akik életük végéig a világ bármely pontján magyarnak vallották magukat. Aki magyar, tudja, hogy magyar tudós izolálta a C-vitamint paprikából / Szentgyörgyi Albert / , büszkén sétál a világ minden jelentős képtárában / Csontváry Kosztka Tivadar, Mednyánszky László, Benczúr Gyula, Szinyei Merse Pál, Victor Vasarely /, ha kreatívan pihen / Rubik Ernő /, amikor óvja egészségét / Béres –csepp /, tartalmas irodalmat olvas / Kertész Imre Sorstalanság - irodalmi Nobel – díj / , az élet értelméről gondolkodik / Mefisto, Saul fia, Mindenki / Oscar – díjas filmek /, Testről és lélekről / Európai Filmdíj /. És mérhetetlenül büszke arra, hogy a végtelenül szerény , de ma már világhírű biokémikus tudós Karikó Katalin jelentős módon hozzájárult az mRNA vakcinák kifejlesztéséhez, és ezzel a pandémia hatékony kezeléséhez.
A rendezvény egyik feladata emlékezni és hozzájárulni diákjaink kritikus szemléletének kialakításához, a változó világnak megfelelően gondolkodni, kötődni a nemzethez és tisztelni a hazát. Mert a 21. század mindenkit a jelleme és tettei alapján ítél meg.